február 21, 2020

Login to your account

Username *
Password *
Remember Me

Cenu PSK si v Prešove prevzala i Marika Gombitová

Kraj ocenil významné osobnosti a mimoriadne prešovských hasičov

Prešovský samosprávny kraj ocenil významné osobnosti a kolektívy regiónu. Ceny Prešovského samosprávneho kraja a Ceny predsedu Prešovského samosprávneho kraja za rok 2019 si prevzali tento rok siedmi laureáti. Udelené bolo aj jedno mimoriadne ocenenie -  Medaila predsedu PSK.
Najvyššie krajské ocenenia udelila samospráva už po 16. – krát. Osobnosti a inštitúcie, ktoré sa zaslúžili významnou mierou o rozvoj regiónu a prezentáciu kraja doma i v zahraničí, si ceny prevzali v rámci galaprogramu 18. decembra na veľkej scéne Divadla Jonáša Záborského. „Je nám cťou, že aj tento rok môžeme oceniť tak inšpiratívne osobnosti i kolektívy, ktorých úsilie a úspechy presahujú nielen hranice nášho regiónu, ale aj krajiny. Sme hrdí na každý jeden z nich. Vďační sme aj za osobné príklady statočnosti, odvahy a za neutíchajúcu túžbu pomáhať slabším. Pripomínajú nám totiž, že práve ľudskosť a duchovné hodnoty sú tým, na čom v živote skutočne záleží a že nezlomnou vôľou dokážeme aj nemožné a prekonáme najťažšie životné  nástrahy,“ povedal predseda PSK Milan Majerský.

Cenu Prešovského samosprávneho kraja (PSK) udelilo Zastupiteľstvo PSK Marike Gombitovej za výnimočný prínos pre rozvoj hudobnej kultúry na Slovensku a mimoriadne úspechy v oblasti populárnej hudby. Spevácka legenda,  narodená v Turanoch nad Ondavou v Stropkovskom okrese, je držiteľkou mnohých prestížnych cien – Pribinovho kríža I. triedy či Veľkej ceny SOZA za celoživotné dielo. Za výnimočnú reprezentáciu Slovenska a dosahovanie mimoriadnych športových výsledkov na medzinárodných podujatiach zdravotne znevýhodnených získali cenu za rok 2019 aj najúspešnejšie paralympioničky  v histórii Slovenska – zrakovo postihnutá Henrieta Farkašová a jej navádzačka, Kežmarčanka,  Natália Šubrtová. Tretím oceneným Cenou PSK sa stal Hospic Matky Terezy v Bardejovskej Novej Vsi. Ocenenie získal  za dlhoročné poskytovanie paliatívnej starostlivosti, sociálnej pomoci  a milosrdenstva pre nevyliečiteľne chorých a ľudí v terminálom štádiu života, ktorí nachádzajú v tomto charitatívnom zariadení ústretový liečebný režim, empatický prístup i psychickú oporu.   

Predseda Prešovského samosprávneho kraja Milan Majerský udelil svoju cenu akademickému maliarovi Slavomírovi Brezinovi pri príležitosti jeho životného jubilea, za celoživotné dielo a osobný prínos pre rozvoj slovenského výtvarného umenia. Ďalším laureátom sa stal kňaz Vasil Kormaník,  ktorý Cenu predsedu PSK získal za šírenie myšlienok kresťanstva, budovanie ekumenických vzťahov, aktivity v charitatívnej a sociálnej oblasti, ako aj dlhoročnú prácu s mládežou. Treticu laureátov tejto ceny uzatvára rezbár Milan Krajňák, ktorý sa angažuje v charitatívnej oblasti a pracuje s rómskou mládežou pri šírení ľudových tradícií a propagácii rezbárskeho umenia doma i v zahraničí.

V rámci slávnostného galavečera bolo udelené ešte jedno mimoriadne ocenenie. Predseda PSK Milan Majerský sa rozhodol oceniť Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru  v Prešove za profesionálnu prácu,  nasadenie  a odvahu pri záchrane obyvateľov obytného domu na Mukačevskej ul. počas krízovej situácie 6. decembra a udeliť  Medailu predsedu Prešovského samosprávneho kraja.  

Myšlienka oceňovať jednotlivcov a inštitúcie za prínos k rozvoju regiónu vznikla v roku 2004. Medzi doterajších laureátov Ceny PSK patria napríklad prvý prezident Slovenskej republiky Michal Kováč, horolezec Peter Šperka, in memoriam, Prešovská univerzita, kardinál Jozef Tomko, Folklórny súbor Šarišan, lyžiar Adam Žampa, Ľubovnianska nemocnica, olympionici Ladislav a Petra Škantárovci  či Gréckokatolícka charita v Prešove.  Vlani cenu získal spevák Peter Lipa, politický väzeň Jozef Bobalik a dvojica hasičov – plukovník Radoslav Lacko a kapitán Peter Toďor, ktorým bolo ocenenie udelené in memoriam.

Držiteľmi Ceny predsedu PSK sú okrem iných herci Kveta a Jozef Stažanovci, tatranský chatár Peter Petras, Stredná priemyselná škola elektrotechnická v Prešove, Hádzanársky klub Tatran Prešov či známi interpreti ľudových piesní Mária Mačošková, Anna Servická a Štefan Štec. Minulý rok si Cenu predsedu PSK odniesol profesor Jozef Živčák, hudobná skupina Slnovrat a partnerský región Prešovského samosprávneho kraja Department Horné Pyreneje spolu s mestom Lurdy.

Cenu PSK predstavuje umelecké dielo, ktoré má tvar gotickej brány s doširoka otvorenými dverami. Symbolizuje tak prijímanie nových podnetov. Cena predsedu PSK tvorí voľne tvarovaný objekt pripomínajúci ľudské srdce, ktoré je po stranách obomknuté krídlami. Symbolizuje citovú spoluúčasť na každom tvorivom počine ako neodmysliteľnú súčasť rozvoja ľudskej civilizácie. Autorkou oboch diel je akademická sochárka Eva Fišerová.


Charakteristiky laureátov:

Marika Gombitová, speváčka
Marika Gombitová sa narodila v Turanoch nad Ondavou pri Stropkove v  rodine, v ktorej hudba významne ovplyvnila viacerých jej členov. Dodnes spomína na výnimočný hlas svojho otca i hudobné nadanie brata, s ktorým začala ako trinásťročná spievať v amatérskej skupine Matador.
Silné hudobné roky zaznamenáva počas stredoškolského štúdia pôsobením v skupine Profily a v orchestroch Júliusa Olajoša i Juraja Szabadoša. V roku 1976  prijíma ponuku Jána Lehotského a stáva sa profesionálnou speváčkou skupiny Modus.  Prichádza úspešné obdobie niekoľkých stoviek koncertov doma aj v zahraničí a nahratie prvých dvoch radových albumov, za ktorými, ako aj mnohými potom, stojí spolupráca s poprednými osobnosťami slovenskej hudobnej scény. Výsledkom je jedinečný štýl prepájajúci rock a pop so šansónom a poéziou, prinášajúci  na hudobnú scénu originálne spracovanie nezabudnuteľných hitov. A mnohé hudobné ocenenia z Bratislavskej lýry či zahraničných medzinárodných festivalov. Marika Gombitová sa stáva pojmom.
Život nám však píše svoj vlastný scenár a je nielen o víťazstvách, ale aj o tŕnistej ceste. Tou najosudovejšou je pre Mariku určite 30. november 1980 a jej vážna  dopravná nehoda, následkom ktorej ochrnie. No ostáva nezlomná. Svoju pevnú vôľu a lásku k hudbe dokazuje len krátko po tom vystúpením na Bratislavskej lýre a nahrávaním nového albumu. Nasleduje viac ako 150 sólových koncertov, mnohé televízne vystúpenia a charitatívne projekty i ďalšie ocenenia: Grand Prix, Pribinov kríž I. triedy, Veľká cena SOZA za celoživotné dielo, tituly v anketách popularity, ocenenie Speváčka storočia či Žena 21. storočia. To všetko ju právom vynieslo na piedestál hudobnej ikony.
Marika Gombitová dosiaľ naspievala 234 piesní, u 64 z nich je podpísaná ako autorka hudby. Je živým príkladom toho, že hudba je darom, ktorý má silu spájať, uzdravovať a inšpirovať. Že je nesmrteľná. Preto právom patrí medzi najvýraznejšie osobnosti slovenskej kultúry a je „nekorunovanou kráľovnou slovenskej populárnej hudby“.

Henrieta Farkašová a Natália Šubrtová, paralympijské víťazky v zjazdovom lyžovaní zdravotne znevýhodnených
Zrakovo postihnutá zjazdárka Henrieta Farkašová a jej navádzačka, Kežmarčanka, Natália Šubrtová sú úspešné reprezentantky Slovenska v zjazdovom lyžovaní zdravotne znevýhodnených a sú príkladom nesmiernej húževnatosti a  pevnej vôle.  
Ako dvojica spolu brázdia lyžiarske svahy od roku 2008 a veľmi úspešne. Ich výsledky ich radia k absolútnej špičke.
Výnimočný úspech im priniesli najmä Zimné paralympijské hry v Pjongčangu 2018, kde sa s bilanciou 4 zlaté a 1 strieborná medaila v piatich disciplínach stali najúspešnejšími účastníčkami hier. Tieto úspechy boli korunované na galavečeri Laureus World Sports Awards v Monaku získaním najprestížnejšieho ocenenia vo svete športu, Laureus – športové osobnosti roka so zdravotným znevýhodnením. Toto ocenenie, nazývané aj „športový Oscar“, udeľuje prestížna športová Akadémia Laureus zložená z najväčších ikon svetového športu. Celková zbierka úspechov a cenných kovov Henriety a Natálie je skutočne impozantná a svedčí o vrcholnom reprezentačnom výkone. Z paralympiád v Pjončangu 2018,  Soči 2014 a Vancouveri 2010 si celkovo odniesli 9 zlatých, 2 strieborné a 1 bronzovú medailu, čo ich zaraďuje medzi najúspešnejšie paralympioničky v histórii Slovenska.

Hospic Matky Terezy v Bardejovskej Novej Vsi
Hospic Matky Terezy je najstarším zariadením tohto typu na Slovensku. Myšlienka jeho vzniku sa zrodila ešte v roku 1992, do prevádzky bol uvedený o jedenásť rokov neskôr.  
Hlavným poslaním tohto charitatívneho zariadenia, ktorého zriaďovateľom je Arcidiecézna charita Košice, je pomáhať nevyliečiteľne chorým v poslednom štádiu života a zabezpečiť im plnohodnotné, dôstojné a pokojné prežitie zostávajúcich dní v láskavom prostredí. V hospici nachádzajú pacienti fyzickú a psychickú oporu, rešpektovanie ich dôstojnosti, ale i záruku, že v ťažkej životnej situácii neostanú osamotení, bez pohladenia či pochopenia. V zariadení je ponúknutá nepretržitá, vysoko odborná komplexná zdravotnícka starostlivosť, citlivý a empatický prístup i  ústretový liečebný režim.
Okrem svojej hlavnej činnosti sa hospic zodpovedne stará i o chod charitného Denného stacionára sv. Matky Terezy, ktorý patrí pod jeho správu a angažuje sa v realizácii odborných a spoločenských podujatí, výstav a seminárov s účasťou lekárov a sestier zo Slovenska i zo zahraničia. Za tieto prínosné aktivity získal viacero uznaní a cien. Najväčším morálnym ohodnotením je preň ale fakt, že zamestnanci a hospicoví dobrovoľníci považujú svoju prácu za poslanie v prospech blížnych a tých, ktorí ich pomoc potrebujú.

Slavomír Brezina, akademický maliar
Akademický maliar Slavomír Brezina pôsobí na slovenskej výtvarnej scéne už niekoľko desaťročí ako pevná súčasť „brezinovskej“ maliarskej dynastie. Aj keď posledné roky viac času trávi v Bratislave či v ateliéri v Modre, srdcom ostal Prešovčanom. Tu sa narodil, tu pozorovaním otca,
známeho divadelného scénografa Martina Brezinu, prenikal do tajov umenia a v neposlednom rade tu aj zanechal kus seba. Slavomír Brezina ukončil vysokoškolské štúdiá na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v roku 1967. Maľbu absolvoval u prof. Petra Matejku, ale pôsobil aj v ateliéri Dezidera Millyho. V roku 1969 pracoval v Atelier artistique International de Seguret vo Francúzsku. Dnes  patrí medzi najvýznamnejších maliarov a najlepších umelcov súčasnej slovenskej kultúrnej scény. Venuje sa voľnej maľbe, kresbe a monumentálno-dekoratívnym realizáciám pre architektúru. Milovníci umenia mali možnosť zoznámiť sa jeho dielom cez mnohopočetné individuálne i kolektívne výstavy, najnovšie cez monografiu vydanú pri príležitosti životného jubilea. Vytvoril okolo 150 monumentov, vitráže, gobelíny aj mozaiky. Slavomír Brezina sa svojou tvorbou prezentoval v mnohých mestách na Slovensku aj v zahraničí a jeho diela možno nájsť v štátnych či súkromných zbierkach v Čechách, Francúzsku, Holandsku či Kanade.

Vasil Kormaník, kňaz
Titulárny kanonik začal študovať teológiu v roku 1967 na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej  fakulte v Bratislave. Pastorácii sa začal venovať ako správca farnosti v Kapišovej v roku 1972, nasledovali  Kojšov, Fulianka, Humenné a ďalšie. Bol dekanom Spišskonovoveského a Humenského dekanátu.
Starostlivosť o veriacich vnímal ako svoje celoživotné poslanie a tiež službu sociálne odkázaným a ľuďom v núdzi. S entuziazmom jemu vlastným sa venoval obnove chrámov, kde pôsobil. Nielen organizačne, ale aj priložením ruky k dielu stál pri rekonštrukcii kostola v Kojšove, Fulianke, ale hlavne vo farnosti Sekčov v Prešove. Osobne sa podieľal na obnove gréckokatolíckeho cirkevného školstva v Prešove. Mimoriadne dôležitá a nezastupiteľná bola jeho úloha predovšetkým pri obnove kňazského seminára v roku 1990. Charizmatickému otcovi  Kormaníkovi sa podaril husársky kúsok  aj v roku 1998, keď gréckokatolícka cirkev získala nehnuteľnosť v Ľuboticiach a vybudovala tu chrám. V tom istom roku tiež zorganizoval prvé ekumenické bohoslužby v Prešove.
Ani osobná tragédia, smrť dcéry, nezlomila vieru duchovného otca a aj po odchode na odpočinok sa neprestal venovať duchovnému životu. Posledné roky pôsobí ako duchovný správca Gréckokatolíckej charity Prešov medzi tými najnúdznejšími, ľuďmi na okraji spoločnosti a bez domova.

Milan Krajňák, rezbár
Amatérsky rezbár Milan Krajňák,  rodák z Nižného Hrušova, je samouk. Jeho neskrotná túžba tvoriť a vdýchnuť do dreva život umožnila vznik veľkých aj malých drevených plastík, krásnych nadrozmerných drevených súsoší a solitérov, pri ktorých vyrezávaní hľadá inšpiráciu v odbornej literatúre, no pomáha si aj vlastnou fantáziou. Schopnosť vyrezávať považuje Milan Krajňák za boží dar, ktorý si nemôže nechať len pre seba. Preto sa už niekoľko rokov prostredníctvom charitatívnych akcií snaží pomáhať deťom so svalovou dystrofiou, detskou mozgovou obrnou či inak odkázaným.
Kľukatou cestou osudu sa dostal vyrezávaním k tým, voči ktorým mal predsudky. K Rómom, s ktorými dnes v chránenej dielni Roma art v Čičave v rámci projektu „Šľachetné srdce“ vyrába drevené plastiky. V spolupráci s touto rezbárskou dielňou plánuje v budúcnosti cestu okolo sveta, počas ktorej bude dobrým ľuďom rozdávať ručne opracované srdcia z dreva.
Sochy anjelov rezbára Milana Krajňáka poznajú nielen na Slovensku. Boli nimi obdarúvané oficiálne zahraničné návštevy hlavy štátu. Jednu z jeho sôch dostal do daru pápež František, iné boli darované detským oddeleniam v nemocniciach. Súsošie vierozvestcov Cyrila a Metóda zdobí od roku 2013 priečelie budovy Matice slovenskej v Martine.


Zdroj: Daša Jeleňová, hovorkyňa PSK

Spravodajstvo - video archív

Spravodajstvo

Spravodajstvo

správy z mesta Prešov a okolia


Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo

Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo

Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo

Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo

Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo

Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo

Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo
Spravodajstvo