jún 30, 2022

Login to your account

Username *
Password *
Remember Me

Zákaz plynových domácich kotlov „zo dňa na deň“?

ilustračné foto ilustračné foto Autor: Radomír Kreheľ

Zelení aktivisti našli neočakávanú podporu u pomerne konzervatívnej Medzinárodnej energetickej agentúry (International Energy Agency – IEA), ktorá začiatkom tohto roka zverejnila správu, podľa ktorej by sa na celom svete nemali predávať žiadne nové kotly na fosílne palivá, ak má svet dosiahnuť čisté nulové emisie do polovice storočia.

Zákaz by platil od roku 2025 „okrem prípadov, keď sú kompatibilné s vodíkom“, dodala IEA s tým, že „spotreba zemného plynu na vykurovanie klesne do roku 2050 o 98 percent“.

Zástancom zákazu plynových kotlov je aj luxemburský minister energetiky Claude Turmes. „Aby ste dosiahli klimatickú neutralitu, musíte v určitom okamihu zakázať alebo sa zbaviť fosílnych technológií, pretože majú určitú životnosť, počas ktorej zostanú na trhu,” povedal Turmes počas návštevy Bruselu. „Preto v určitom bode potrebujete zakázať fosílne autá, ako navrhla Komisia. A preto musíme tiež zakázať plynové kotly,“ povedal bruselským novinárom 1. októbra.

Európska komisia nenavrhne zákaz plynových domácich kotlov „zo dňa na deň“.

Rozdiely v energetickom mixe medzi členskými štátmi sú príliš veľké na to, aby bolo možné uplatniť jedno riešenie. Pri plynových kotloch Komisia neplánuje také radikálne kroky, aké urobila v prípade postupného vytláčania áut so spaľovacími motormi z trhu. „Nie je to také jednoduché,” tvrdí vedúca riaditeľstva Európskej komisie pre energetiku Paula Pinho na webinári Európskeho parlamentu. Komisia zaviedla požiadavky v rámci rôznych politických programov „s cieľom zaistiť postupné vyraďovanie plynových kotlov“, uviedla. „Musíme však zohľadniť aj to, kde sa nachádzajú jednotlivé členské štáty,“ dodala s tým, že niektoré krajiny EÚ „sú oveľa, oveľa ďalej“ než iné, pokiaľ ide o dekarbonizáciu. To znamená, že plynové kotly sa v niektorých krajinách pravdepodobne budú držať dlhšie ako v iných, povedala Pinho. „Chápeme, že nemôžeme prísť cez noc so striktným zákazom,“ vysvetlila. „Sme za postupné vyraďovanie plynových kotlov a tiež za to, aby peniaze z plánu obnovy zabezpečili efektívne a udržateľné vykurovanie. Nechceme sa púšťať do radikálneho riešenia, že zakážeme technológiu, ktorá je stále veľmi rozšírená a stále je realitou v mnohých domácnostiach,“ ozrejmila Pinho.

IEA chce zákaz fosílnych kotlov od roku 2025
Oznámenie Komisie bude sklamaním pre environmentálne skupiny, ktoré v súlade s odporúčaniami Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) vyzvali Komisiu, aby od roku 2025 zakázala predaj nových plynových kotlov. „Keďže priemerná životnosť domácich plynových kotlov je viac ako 20 rokov, milióny európskych domovov by bolo možné vykurovať fosílnymi palivami dostatočne ďaleko za bodom, v ktorom sa predpokladá, že EÚ dosiahne čistú nulu,“ napísali v komentári pre portál EURACTIV Davide Sabbadin a Melissa Zill. Podľa ich výpočtov by odstránenie kotlov na fosílne palivá z európskeho trhu prinieslo od roku 2025 do roku 2050 približne 110 miliónov ton ročných úspor CO2 v porovnaní so súčasnými platnými politikami.

Na Slovensku sa ráta s inštaláciou plynových kotlov v rámci obnovy 30 tisíc rodinných domov.

S týmto plánom nesúhlasí Ľubica Šimkovicová z Inštitútu pre pasívne domy (IEPD). „Podpora zemného plynu v Pláne obnovy je nesprávny krok. Nemôžeme si dovoliť podporovať fosílne palivá. Zemný plyn je rovnako zlý ako uhlie,“ povedala Šimkovicová na konferencii Slovenskej klimatickej iniciatívy. Podľa nej je využívanie plynu akceptovateľné len v nevyhnutných prípadoch a nemalo by byť podporované z verejných zdrojov. Šimkovicová upozornila, že musíme uvažovať dlhodobo. Plyn je podľa nej už teraz minulosť. Jeho podpora môže spôsobiť „uzamknutie“ Slovenska v závislosti na využívaní fosílnych palív. „Ak teraz obnovíme rodinné domy nesprávne, spôsobíme, že najbližších 20 až 30 rokov budú vykurované zemným plynom. Z Plánu obnovy by malo byť jasné, že štát podporuje obnoviteľné zdroje a naopak nepodporuje fosílne palivá,“ myslí si Šimkovicová. „Slovensko sa zaviazalo dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 a nemalo by na tento záväzok zabúdať.”

Postupné znižovanie podielu zemného plynu
Úplný zákaz plynových kotlov by však bol podľa zmlúv pravdepodobne nezákonný, tvrdí viceprezidentka pre globálne verejné záležitosti vo Viessmann, nemeckom výrobcovi vykurovacích, priemyselných a chladiacich systémov Alix Chambris, „Zákaz by bol v rozpore so Zmluvou o fungovaní EÚ, pretože to porušuje slobodu členských štátov rozhodovať o svojom energetickom mixe,” povedala účastníkom akcie Európskeho parlamentu, ktorú finančne podporila firma Viessmann. Európska komisia však môže zaviesť normy ekodizajnu, aby zabezpečila, že plynové kotly sú schopné zvládnuť rastúci podiel zelených plynov, ako je obnoviteľný vodík, upozorňuje. „Kľúčové je inštalovať také kotly, ktoré vedia spaľovať aj zelené plyny. Ďalšou výzvou je dostupnosť týchto plynov,“ zdôraznila Chambris. Nemecká spoločnosť tvrdí, že podporuje prístup IEA k zákazu kotlov na čisto fosílny plyn. „Prístup IEA je veľmi blízky tomu, čo navrhujeme: všetky plynové kotle by mali byť povinne kompatibilné s vodíkom,” povedal riaditeľ regulačných záležitostí spoločnosti Stephan Kolb, „Tie, ktoré nie sú, by nemali byť uvádzané na trh,” povedal pre portál EURACTIV.

Elektrifikácia a masívne zavádzanie tepelných čerpadiel bude hlavnou hnacou silou dekarbonizácie v stavebnom sektore v nasledujúcich desaťročiach, súhlasí Chambris. „Uvedomujeme si, že dopyt po vykurovaní plynom klesne,” povedala. Zároveň sa odvolala na štúdiu Frontier Economics, ktorá ukazuje, že elektrifikácia nebude postačovať na vykurovanie vo všetkých ročných obdobiach, najmä počas špičkového zimného dopytu. „Problém sezónnosti vo vykurovaní je nová téma a zaslúži si väčšiu pozornosť,” zdôraznila Chambris. Štúdia „jasne ukazuje, že na optimalizáciu energetického systému potrebujeme malý podiel plynu na vykurovanie,“ povedala. Otázka nie je podľa nej, či potrebujeme plyn na vykurovanie, ale koľko.

„Zázračné riešenie neexistuje”
Komisia nemôže jednoducho zakázať spotrebiče ako sú plynové kotly. Môže však stanoviť štandardy ekodizajnu vykurovacích zariadení, ktoré by časom zvýšili ich účinnosť, uznáva Renée Bruel z Európskej nadácie pre klímu. „Pravdepodobne budeme potrebovať prechodné riešenia, ktoré budú zahŕňať aj podiel hybridných tepelných čerpadiel, aby sme zvládli dopyt a spravili energetickú transformáciu ekonomicky zvládnuteľnou. Pravdepodobne budeme potrebovať veľa rôznych riešení,” povedala Bruel. S tým súhlasí aj Paula Pinho z Európskej komisie. „Pokiaľ ide o technológie, zjavne neexistuje žiadne zázračné riešenie. Potrebujeme kombináciu technológií a každá zohrá svoju úlohu v závislosti od špecifík jednotlivých krajín,“ uzavrela.

 

Slovenská vláda požaduje, aby boli jadro a plyn zaradené do taxonómie zelených investícií.

Európska únia potrebuje nastaviť kritériá pre zelené investície, aby usmernila súkromný a verejný kapitál do udržateľných firiem a projektov. Preto prišla s Taxonómiou udržateľných investícií, ktorá má investorom poskytnúť spoločnú definíciu toho, čo je a čo nie je zelené. Členské štáty sú dlhodobo rozdelené v otázke, či má figurovať zemný plyn a jadro v taxonómii zelených investícií. Keďže nevedeli nájsť konsenzus, rozhodnutie nechali na Európsku komisiu. Tá by mala prísť s návrhom vyhlášky – takzvaného delegovaného aktu pre plyn a jadro – pred koncom tohto roka. Náznak, čo je možné očakávať v návrhu Komisie, prinieslo vyjadrenie šéfky eurokomisie Ursuly von der Leyen na sociálnych sieťach po októbrovom európskom summite, kde hlavy štátov diskutovali o rekordných cenách energií. „Potrebujeme viac obnoviteľných zdrojov. Sú lacnejšie, neobsahujú uhlík a sú domáce,“ napísala predsedníčka eurokomisie na Twitteri. „Potrebujeme aj stabilný zdroj, akým je jadro a počas prechodu aj plyn. To je dôvod, prečo predložíme náš návrh taxonómie, “naznačila.

Slováci pretláčajú jadro a zemný plyn
Hlavnou témou summitu európskych lídrov minulý týždeň v Bruseli aj zvláštneho stretnutia ministrov hospodárstva tento týždeň v Luxemburgu boli rekordné ceny energií. Zástupcovia slovenskej vlády však na oboch hovorili aj o taxonómii udržateľných investícií. Európska únia by mala doplniť taxonómiu podporovaných zdrojov energie o jadro a na prechodné obdobie aj o zemný plyn. Uviedol to na utorkovom rokovaní Rady EÚ pre energetiku v Luxemburgu štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek. Únia podľa neho nemôže ignorovať nízkouhlíkové zdroje, ktoré prispievajú k stabilite trhu s elektrinou.

Podľa slovenskej klimatickej koalície (SKK), ktorá združuje zelené mimovládky je tvrdenie slovenskej vlády, že zemný plyn potrebujeme na stabilizáciu cien energií „odvážne“ zvlášť v čase, kedy nám práve tento zdroj výrazne navýšil ceny. Ministerstvo hospodárstva presadzuje mylnú predstavu, že taxonómia je o zakonzervovaní súčasnej energetiky, tvrdí Juraj Melichár z Priateľov Zeme-CEPA pre EURACTIV Slovensko. Európska únia podľa neho však v rámci taxonómie hovorí o udržateľných aktivitách, ktoré chránia prírodu, ľudí a budúce generácie.

Jadrová energia a zemný plyn nasledujúce roky popredné miesto v európskom energetickom mixe, myslí si Karol Galek. „Preto je nutné, aby Komisia predstavila ďalší delegovaný akt o taxonómii udržateľných investícií čo najskôr. Ten by mal zohľadňovať vedecké závery o jadrovej energii a úlohu zemného plynu pri dekarbonizácii,“ povedal štátny tajomník vo svojom vstupe na stretnutí Rady.

 

Rozpoltená Európa

Európska exekutíva zatiaľ svoj návrh týkajúci sa plynu a jadra nezverejnila. Táto otázka rozdeľuje členské štáty už viac ako tri roky. Nariadenie o taxonómii bolo nakoniec prijaté minulý rok s tým, že investičné pravidlá pre jednotlivé typy činností a zdroje energie budú upravené takzvanými delegovanými aktami. V roku 2019 Francúzsko, Británia a ďalšie východoeurópske štáty pohrozili, že budú vetovať nariadenie o taxonómii kvôli obavám, že jadrová energia nie je explicitne zahrnutá ako „zelený“ zdroj energie. Jadro síce ako zdroj energie produkuje veľmi nízke emisie skleníkových plynov, no pochybnosti o udržateľnosti vzbudzuje nakladanie s jadrovým odpadom. Európska komisia dala preto vypracovať svojmu výskumnému centru (Joint Research Centre – JRC) analýzu, zaradiť jadrovú energiu medzi „prechodové“ aktivity, ktoré pomáhajú dosiahnuť ciele znižovania emisií. Ich záver je jednoznačný. Jadrová energia spĺňa podmienky pre to, aby bola označená za udržateľnú. „Analýzy neodhalili žiadne vedecky podložené dôkazy o tom, že jadrová energia viac škodí ľudskému zdraviu alebo životnému prostrediu ako iné technológie na výrobu elektriny,“ uvádzajú výskumníci v správe. Kontroverzie pri taxonómii však vzbudzuje aj zemný plyn. Skupina desiatich európskych krajín vrátane Slovenska, uplatnila svoje právo veta pri prvej sérií pravidiel implementácie taxonómie, pretože nezahŕňali plyn ako „prechodné“ palivo.

 

Jantárová kategória

Diskusia však napriek kontroverziám pokračuje, Na podnet Francúzska sa 18. októbra stretli zástupcovia podobne zmýšľajúcich krajín Únie, aby diskutovali o jadre a zemnom plyne v kontexte taxonómie. Diplomati uviedli, že na stretnutí sa diskutovalo o kompromisných návrhoch technických kritérií pri posúdení udržateľnosti plynových a jadrových elektrární. Diplomati pre portál EURACTIV uviedli, že na tomto stretnutí sa zúčastnili Bulharsko, Cyprus, Česko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko.

Zdá sa, že diskusia sa posunula ďalej. Otázkou už nie je, či jadrová energia a plyn majú svoje miesto v taxonómii zelených financií. Teraz ide o to, ako ich zahrnúť tak, aby podporili zelenú transformáciu a zároveň rešpektovali vedecké kritériá taxonómie bez greenwashingu.

Odpoveď na túto otázku pravdepodobne prišla minulý týždeň od komisárky EÚ pre finančné služby Mairead McGuiness. Nariadenie EÚ o taxonómii vytvorilo tri kategórie pre udržateľné investície: „zelené“, „podporné“ a „prechodné“. V rozhovore pre Financial Times McGuiness povedala, že možným kompromisom by mohlo byť vytvorenie novej, „jantárovej“ kategórie, pre činnosti, ktoré nie sú „zelené“ ako také, ale stále sú užitočné pre zelený prechod. Komisia sa tiež zaoberá predefinovaním „prechodnej“ kategórie, aby sa predišlo tomu, aby sa taxonómia stala príliš „binárnou“, povedala McGuiness.

Jej slová naznačujú, že Komisia pri hľadaní kompromisu uvažuje o vytvorení novej medzikategórie. Tá by definovala jasné kritériá, kedy bude využívanie jadrovej energiu a plynu považované za udržateľné

Zdroj: Euractiv

Naposledy zmenené streda, 03 november 2021 09:27
Reklama

Spravodajstvo - video archív

Spravodajstvo