Mladý a oplývajúci talentom – tak možno charakterizovať začiatky prešovského umelca Mikuláša Jordána, ktorý sa svojím nadaním, láskavosťou a vzdelanosťou zapísal do dejín výtvarného umenia a stal sa neoddeliteľnou súčasťou histórie Prešova. Bol oficiálnym maliarom gréckokatolíckeho biskupstva, realizoval množstvo cirkevných objednávok, sám maľoval a aj reštauroval. O jeho všestrannosti a usilovnej maliarskej činnosti svedčí veľké množstvo získaných ocenení. V roku 1937 mu pápež Pius XI. udelil kríž Pro ecclesia et pontifice a neskôr bol dokonca pápežom Piom XII. povýšený na rytiera komandera rádu sv. Silvestra. „V roku 1967 mu udelili štátne vyznamenanie Za vynikajúcu prácu, v roku 1973 dostal Cenu mesta Prešov“ (Groško, 1992).

Mikuláš Jordán sa počas celého svojho života nepretržite venoval umeleckej tvorbe. Študoval u maliara, pochádzajúceho zo šľachtickej rodiny z Jarovníc, Pavla Szinyei Merseho a následne aj na budapeštianskej Akadémii. Ani vypuknutie prvej svetovej vojny nezastavilo Mikuláša Jordána v jeho umeleckom smerovaní a tvorbe. Nepriaznivá dobová kataklizma takmer vôbec nezasiahla do jeho výtvarného napredovania a jeho diela si aj naďalej udržali odstup od devastujúceho vplyvu vojny na čistotu samotného tvorivého aktu.
Kruhový portrét „neznámej“, prítomný v zbierkach Krajskej galérie (KG) v Prešove, je toho príkladom. Dielo je datované rokom 1917, teda časom, keď sa vojna chýlila ku koncu. Olejom na plátne v kruhovom ráme autor zachytil jemnosť tváre neznámej mladej ženy. Ide o portrét „en face“, zasadený do neutrálneho prostredia. Dielo je označené signatúrou „Jordán M. 1917“, ktorá je umiestnená v pravej časti na pozadí v línii krku. Neznáma žena sa pozerá priamo na diváka, mäkké línie a farebnosť zvýrazňujú jej krehkosť, jemnosť a nevinnosť.
Autor pri zhotovovaní portrétu využil techniku olejovej maľby na plátne. Obraz bol silne znečistený špinou, zožltnutým lakom a v hornej časti nad hlavou bol vypadnutý fragment farebnej vrstvy. Záchrana portrétu bola viac než nevyhnutná. Lazúrna maľba s presvitajúcim podkladom si vyžadovala zvýšenú pozornosť pri čistení a odstraňovaní starého laku z dôvodu rizika poškodenia pôvodnej farebnej lazúry. Fragment vypadanej farebnej vrstvy bol vytmelený kriedovým tmelom a vyretušovaný akvarelovými farbami. Na záver sa ochrana povrchu maľby zabezpečila nanesením vrstvy voskovo-damarového laku.

Foto: počas reštaurovania

Neznáma mladá žena tak dostala „druhý dych“. Oživením pôvodnej farebnosti bol vyzdvihnutý pôvab portrétovanej, čím dielo získalo väčší priestor na zaradenie do výstavných projektov KG v Prešove. Toto dielo bolo verejnosti naposledy sprístupnené v roku 2020 na výstave 18. a 19. storočia v zbierkach Krajskej galérie v Prešove, ktorej virtuálna prehliadka je dostupná aj na webovej stránke inštitúcie. Veríme, že s portrétom neznámej ženy sa ešte naši návštevníci budú môcť bližšie zoznámiť.

Zdroj: Andrej Liščinský