Štatistický úrad Slovenskej republiky vydal dňa 30. júna 2023 Národnú analytickú správu, ktorá je založená na výsledkoch Sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku 2021. Táto správa prináša komplexný pohľad na národnostnú štruktúru populácie Slovenska od roku 1921.

Metodika zisťovania národnosti sa postupne menila. Napríklad v rokoch 1921 a 1930 sa podľa legislatívnych predpisov národnosť obyvateľstva zisťovala spravidla podľa materinského jazyka (Šprocha, Majo, 2016). V tomto období síce väčšina obyvateľov uviedla slovenskú národnosť, ale ich podiel predstavoval len 65 %. Vplyvom predchádzajúcej uhorskej politiky sa druhou najpočetnejšou národnosťou stala maďarská, ku ktorej sa v roku 1921 prihlásilo 21,7 %  obyvateľov. Ostatné národnosti početne zaostávali a ich zastúpenia nedosahovali ani 5 %.
V roku 1950 výrazne prevládla slovenská národnosť a ubudla maďarská a nemecká národnosť

Od roku 1950 sa národnosť uvádzala ako príslušnosť k národu, s ktorého kultúrnym a pracovným spoločenstvom je sčítaná osoba spätá. Po skončení 2. svetovej vojny a vzniku socialistického zriadenia prišlo k výraznému nárastu obyvateľov so slovenskou národnosťou. V roku 1950 podiel tejto národnosti predstavoval 86,6 %, čím sa stala výrazne majoritnou národnosťou. Neprihlásenie sa časti Maďarov k maďarskej národnosti a dopady výmeny a odsunu časti maďarského obyvateľstva do Čiech (Šprocha,Majo, 2016) sa prejavil v sčítaní obyvateľov v roku 1950 poklesom počtu obyvateľov s maďarskou národnosťou. Počet obyvateľov s maďarskou národnosťou klesol medzi rokmi 1921 a 1950 o vyše 45 % (pokles o 296,1 tisíca obyvateľov). V roku 1950 boli síce obyvatelia maďarskej národnosti stále najpočetnejšou národnostnou menšinou, ale ich podiel na celkovom počte obyvateľov predstavoval už len 10,3 %. V tomto období výrazný pokles zaznamenala aj nemecká národnosť. V porovnaní s rokom 1921 ich počet klesol o vyše 96 % (zo 145,8 tisíca v roku 1919 na 5,2 tisíca v roku 1950) a ich podiel predstavoval iba 0,2 %.
Roky 1961 až 1980 priniesli stabilizáciu národnostnej štruktúry SR

V sčítaniach obyvateľov konaných v rokoch 1961 až 1980 bol vývoj v národnostnej štruktúre obyvateľstva na Slovensku stabilizovaný. Podiel obyvateľov so slovenskou národnosťou sa mierne zvyšoval a ustálil sa na hodnote 86,5 % (4,317 milióna). V roku 1961 zaznamenala maďarská národnosť nárast počtu i podielu obyvateľov. Počet obyvateľov s maďarskou národnosťou sa zvýšil o 46,3 % (z 354,5 tisíca v roku 1950 na 518,8 tisíca v roku 1961). Ich podiel predstavoval 12,4 %. Aj napriek pretrvávajúcemu nárastu počtu obyvateľov s maďarskou národnosťou sa v ďalších sčítaniach prejavil pokles zastúpenia obyvateľov s maďarskou národnosťou na celkovom počte obyvateľov. V roku 1980 podiel obyvateľov s maďarskou národnosťou predstavoval 11,2 % obyvateľov.
Rok 1991 priniesol historickú novinku – možnosť deklarovať rómsku národnosť

V roku 1991 sa konalo sčítanie obyvateľov, v ktorom mohli obyvatelia deklarovať aj rómsku národnosť. K rómskej národnosti sa prihlásilo 75,8 tisíca obyvateľov, čo predstavovalo 1,4 %. Po dlhšej dobe mali obyvatelia možnosť sa prihlásiť aj k židovskej národnosti, keďže v rokoch 1950 – 1980 sa nezisťovala. Prihlásilo sa k nej len 134 obyvateľov. V roku 2001 sa 85,8 % obyvateľov prihlásilo k slovenskej národnosti, k maďarskej 9,7 %, k rómskej 1,7 % a k českej 0,8 % obyvateľov. V porovnaní s predchádzajúcim sčítaním sa zvýšilo zastúpenie obyvateľov slovenskej a rómskej národnosti, naopak znížilo sa zastúpenie maďarskej a českej národnosti.

V roku 2011 viac ako 100 tisíc obyvateľov deklarovalo rómsku národnosť
Výsledky národnostnej štruktúry v sčítaní obyvateľov v roku 2011 boli ovplyvnené zvýšeným počtom neodpovedí na otázku o národnosti, čím prišlo k poklesu zastúpenia národností s výnimkou rómskej. V roku 2011 mali naďalej najvýraznejšie zastúpenie obyvatelia slovenskej národnosti 80,7 % (takmer 4,353 milióna), ktorí ale v porovnaní s rokom 2001 zaznamenali najvýraznejší medzicenzový pokles o vyše 5 p. b. Druhou najpočetnejšou národnosťou bola maďarská 8,5 % (takmer 458,5 tisíca), ktorá klesla o 1,2 p. b. Treťou národnosťou na základe najvyššieho počtu a podielu bola rómska národnosť, ku ktorej sa prvýkrát prihlásilo viac než 100-tisíc obyvateľov, čo predstavovalo takmer 2 %. U rómskej národnosti predstavoval medzicenzový nárast 0,3 p. b.

Rok 2021 priniesol dve otázky o národnosti
Pri sčítaní obyvateľov v roku 2021 bola prvýkrát v histórii sčítaní možnosť uviesť aj ďalšiu národnosť. Pojem národnosť bola definovaná ako príslušnosť obyvateľa k národu alebo etnickej skupine. Obyvatelia mohli svoju národnosť deklarovať buď prostredníctvom otázky „Aká je Vaša národnosť?“, alebo v prípade ďalšej národnosti „Hlásite sa aj k ďalšej národnosti?“. Majoritnú slovenskú národnosť si uviedlo 83,8 % obyvateľov (takmer 4,568 milióna obyvateľov). K národnostným menšinám sa prihlásilo 600-tisíc obyvateľov, čo predstavovalo 10,8 % z celkového počtu obyvateľov. Na základe uvedených národností sa najpočetnejšou národnostnou menšinou stala maďarská národnosť, ktorú si ako národnosť uviedlo 7,7 % obyvateľov (takmer 422,1 tisíca).

Ďalšiu národnosť si uviedli hlavne Rómovia
Možnosť prihlásiť sa k ďalšej národnosti využilo 5,6 % obyvateľov (vyše 306-tisíc obyvateľov).  Rómska národnosť je najpočetnejšou v rámci ďalšej národnosti. Z celkového počtu obyvateľov hlásiacich sa k ďalšej národnosti si ako ďalšiu národnosť rómsku uviedlo takmer 89-tisíc obyvateľov (29,1 %).

Deklarovať rusínsku národnosť v ďalšej otázke o národnosti využili aj Rusíni
Z celkového počtu obyvateľov hlásiacich sa k ďalšej národnosti si ako ďalšiu národnosť rusínsku uviedlo až 39,8 tisíca obyvateľov (13 %). Tým sa rusínska národnosť stala treťou najpočetnejšou skupinou v rámci ďalšej národnosti. V tomto prípade bola početnejšia ako ďalšia národnosť maďarská, ale aj česká. Z celkového počtu obyvateľov hlásiacich sa k ďalšej národnosti si ako ďalšiu národnosť maďarskú uviedlo 11,1% obyvateľov (34,1 tisíca obyvateľov).